Autor: Veronika Danevová Pridané: 17.02.2014 16:56
Nedávno to bol presne rok..
Rok od chvíle, kedy som si povedala, že už to takto ďalej nejde, že život predsa nemôže byť len o tomto. Že v tom musí byť viac, že moja prehlbujúca sa depresia musí mať svoju príčinu aj riešenie. Bola som na tom zle. Bola som nešťastná, nič ma netešilo, cítila som beznádej zo všetkého, čo sa okolo mňa dialo. Ľudia sa mojej spoločnosti skôr stránili, než by ju vyhľadávali. Nečudujem sa. Nič príjemné im neprinášala.
V tom čase mi kamarátka v rozhovore spomenula slovo, ktoré som dovtedy ani nepoznala: koučing. Vraj je to super vec, že mnohým veľmi pomohol, aj v navonok bezvýchodiskových situáciách. Tam na káve s kamoškou sa začala moja cesta za zmenou.
Hodila som do Googlu „koučing na Slovensku“ a začítala sa do diskusie, z ktorej vyplývalo, že koučing na Slovensku je na dosť zlej úrovni, a bla bla bla.
Len tak medzi riadkami vášnivo diskutujúcich bola hodená poznámka, že jediné, čo má na Slovensku v tomto smere zmysel a úroveň je nejaký Power Training.
Z danej diskusie som zostala dosť sklamaná. Bez väčšej nádeje som hodila do Googlu druhé slovko, ktoré som si zapamätala z diskusie: Power Training. Po tom, čo som vylúčila všetky stránky o silovom cvičení a budovaní svalov, dostala som sa na stránku PowerTrainingu - tréningu rozvoja vnútornej sily.
Kto si pamätá starú verziu stránky, isto bude súhlasiť, že sa z nej nedalo vyrozumieť ani zbla, o čo vlastne ide. Preštudovala som ju krížom-krážom, a celé mi to vyznievalo dosť pofidérne.
No napriek tomu ma tam niečo držalo, niečo ma zadržalo pred zatvorením tej stránky hneď na začiatku.
Len z čistej zvedavosti, čo sa stane, napísala som do okienka pre otázky, či majú ešte miesto na najbližšom termíne, ktorý bol o 4 dni. Telefónne číslo som tam písala len veľmi neochotne a s veľkou nedôverou.
Na moje neskutočné prekvapenie mi do pár minút zazvonil telefón, kde sa mi ozval príjemný hlas nejakej pani Kovalčíkovej. Pani Kovalčíková sa so mnou rozprávala niečo vyše pol hodiny. Počas celého rozhovoru som mala vnútri veľký výkričník, ktorý stále upozorňoval na možný podvod.
No kto sa už niekedy rozprával s Katkou, vie, že je to úžasný človek, s darom slova ako má málokto. Išla na mňa s láskou a s porozumením pre všetky moje obavy a ja som jej dnes nesmierne vďačná za to, že vydržala moje pochybnosti až do konca, že ich dokázala vyvrátiť natoľko, že som na druhý deň úplne dobrovoľne poslala zálohu za tréning ľuďom, ktorých som v živote nevidela.
Snažila som sa byť opatrná a zodpovedná. Napísala som na Facebook otázku všetkým mojim známym, či s tým má niekto skúsenosti, či o tomto tréningu aspoň niekedy počuli, či mám aspoň nejakú istotu, že to celé nie je podvod. Nikto nič. Ani jediné svetielko nádeje.
S odstupom času si uvedomujem, ako veľmi som musela túžiť po zmene, keďže som tam nakoniec poslala zálohu a prihlásila sa na tréning.
Adrenalín začal stúpať Pred odchodom som oznámila najbližším, kam idem. Pre prípad, že by som neozývala, že by ma predali za hranice na orgány, že by to bol celé podvod:).
V piatok po ceste vlakom do Galanty som mala svoj súkromný pred-PowerTraining. Prekonávala som taký strach ako nikdy. Priateľa som mala stále na telefóne. Dohodli sme sa, že mám potom kričať do telefónu, čo vidím, keď ma budú unášať, ako v tom filme 96 hodín.
Taxík ma zaviezol za mesto, na tmavý ľudoprázdny snehom pokrytý ranč. Vysadil ma a odišiel. Nič ako recepciu, kde by odpovedali na moje otázky, som nenašla. Nasledovala som teda jediné svetielko na ranči a vošla som do niečoho ako krčma. Bolo tam rušno. Pýtam sa pri bare, či nevedia, že by tu mal byť nejaký PowerTraining. Pani za barom na mňa skúmavo pozrela, pričom môj adrenalín dosahoval hodnôt, že som ledva stála na nohách. Zavolala na „pani Kovalčíkovú“. Prišla predo mňa usmiata mladá žena. Vravím si, snáď to bude nakoniec v pohode :).
Od tej chvíle som už začala dýchať pomalšie. Dala mi kľúč od izby a zaželala dobrú noc. Žiadne dlhé vysvetľovačky, žiadne utíšenie mojich nespočetných otázok. Ako som išla na izbu, vystrkovali koníky na ranči hlavy zo svojich stajní. Vtedy mi to prišlo neskutočne krásne. Koníky mi neublížia, ani pani Kovalčíková ma neuniesla, bude to v pohode. :)
Nedávno to bol presne rok. Rok odvtedy, čo sa môj život zmenil zo dňa na deň. Rok, ktorý sa nebojím nazvať doteraz najlepším v mojom živote.
Pomohol mi pochopiť, že to, či budem každú minútu môjho života prežívať naplno, závisí jedine na mne a že celá moja realita je len v mojej hlave. Je to pochopenie, ktoré nevymaže z hlavy žiaden čas. Je to pochopenie, ktoré ma poháňa zažívať život naplno, skúšať nové veci a odvážiť sa ísť do rizika. Nie je čo stratiť.
Život je krátky a rýchly. Vďaka Power Trainingu ho prežívam lepšie.
Ďakujem.
