Život na 100 percent

Autor: Michal Hrehuš   Pridané: 15.10.2013 22:31

Kategória: Médiá o nás

O tom, že skutočne nastala vo mne zmena – dokonca väčšia, ako som ja sám videl – som sa presvedčil, keď mi to povedali ostatní.

Je viac ako 24 hodín po úspešnom skončení Power Training-u a ja začínam vnímať okolo seba realitu.

Ešte dnes ráno mi chýbal pokrik, pri ktorom som zachrípol hneď v prvý deň:

Mám svoju víziu!
Budem bojovať za svoju víziu!
Som silný!

Power Training pre mňa však nebol o fyzickej sile, ale predovšetkým o psychike a neskutočne silných emóciách. Akoby konečne začal ten chladný kameň vo mne horieť.

Cítim nový rozmer úprimnosti, aký som doteraz nezažil. Je to práve vďaka tomu, že som odhalil všetky svoje spoločenské masky a prvýkrát som ukázal, čo vo mne je. Prvýkrát som bol 100%-ne úprimný na fyzickej, duševnej aj emocionálnej úrovni. Úprimný voči sebe a aj voči iným. Dokázal som robiť veci s plným 100%-ným nasadením preto, lebo som to ja tak chcel a mal som pri tom čistú hlavu a myseľ. Ani tá najmenšia myšlienka nesmerovala k tomu, čo si o mne pomyslia ostatní. Jednoducho som dal zo seba všetko, lebo som to chcel za každých okolností.

Keď nemožné je možné na 100%

Dokázal som množstvo vecí, o ktorých by som kedysi tvrdil, že nie sú možné:

• Dokázal som sám sebe, že dokážem robiť veci na 100%;
• Dokážem komunikovať na 100%;
• Dokážem ozvučiť sálu a používať svoj hlas na 100%;
• Dokážem viesť skupinu;
• Dokážem povzbudzovať na 100%,
• Dokážem sa tešiť na 100% bez toho, aby som mal k tomu externý dôvod. Zistil som, že keď si dám podmienky na to, ako sa mám z čoho radovať, alebo čo sa musí stať, aby som sa mohol radovať na 100%, tak si tým obmedzujem radosť a nemôžem si ju nikdy vychutnať.
• Ďalej som sa naučil a zistil, že sa viem sústrediť na 100%.
• Viem, ako to vyzerá, cíti a chutí, keď robím niečo na 100%.
• Naučil som sa smiať.
• Prekvapil som sám seba, aký mám silný hlas a aký som suverénny, sebaistý a sebavedomý.
  Prvýkrát v živote som plakal od dojatia.
• Objavil som v sebe lásku pre iných ľudí. Pocítil som, že skutočne milujem tých ľudí. Videl som, akí sú úžasní.
   

Pocítil som lásku

Pocítil som lásku k ľuďom okolo mňa. V spojení s láskou som však prišiel aj na inú vec a to môj zmysel života:

Drž sa toho, či miluješ. Či už je to činnosť alebo osoba, choď za ňou! Pretože tieto momenty, chvíle, zážitky, tento čas si zapamätáš. Na toto budeš spomínať a pre toto sa oplatí žiť. Vtedy budeš šťastný a vtedy sa budeš radovať zo života. Ak je jedna vec, ktorú by som chcel odovzdať ďalším, tak je to toto. Choď za tým, čo miluješ. Na 100%.

Pri tejto myšlienke mi prebehol veľmi silný mráz po chrbte, aký som ešte nezažil. V tom momente som začal plakať od dojatia, pretože som svoj život doteraz takto nežil. Dá sa povedať, že som mal práve opačnú predstavu – že si nezaslúžim lásku a preto som za ňou ani nešiel. Uvedomením tejto myšlienky som si dovolil milovať a byť milovaný a ľúbený. Ba čo viac, viem, že som toho hodný. Viem, že som hodný toho, aby som bol milovaný, som hodný toho, aby som robil veci, ktoré milujem, aby som mal to, čo milujem a aby som bol s tou ženou, ktorú milujem. Viem, že som hodný jej lásky, lásky ľudí okolo mňa a lásky celého sveta. Toto uvedomenie mi umožnilo úplne dokonale zhrnúť celú moju víziu (pôvodne napísanú na viac ako jednu stranu) do 6 slov: “Mať a robiť to, čo milujem.” Táto veta zahŕňa úplne všetko, čo chcem do najmenšieho detailu.

Najväčší strach a jeho komplic – úľava

Pri prekonávaní jednotlivých úloh ma prekvapila jedna vec, ktorá sa niekoľkokrát zopakovala. Tie úlohy, z ktorých som mal najväčší strach, lebo boli nebezpečné, som zvládol najjednoduchšie. Tesne pred lámaním bloku a chôdzi po uhlíkoch som si povedal, že keď toto zvládnem, tak budem vedieť, že zvládnem úplne všetko. Určite prekonám každý strach a dosiahnem každú víziu, čo mám. Keď som spravil obe skúšky, zistil som, že boli oveľa jednoduchšie, ako som si myslel. Je pravda, čo sa v angličtine hovorí: FEAR – Fantasized Evidence Appearing Real (vymyslené dôkazy vyzerajúce reálne).

Uhlíkov som sa veľmi bál aj preto, že moja kontrola nôh nie je na takej úrovni ako u väčšiny ľudí. Bál som sa o svoje zdravie. Milujem tancovať salsu a bachatu a obával som sa, že ak sa popálim, tak si len tak rýchlo nezatancujem. A nakoniec, bál som sa aj toho, že by som neodšoféroval domov. Počas obeda som uvažoval nad tým, či podpíšem prebratie zodpovednosti a pôjdem vôbec na uhlíky. Myšlienka na to, že to nepodpíšem a nepodstúpim riziko ma ukľudňovala. Pocítil som tú známu úľavu, ktorú som už mnohokrát zažil, keď som niečo veľmi veľmi chcel, no bolo v tom riziko a ja som to vzdal. Úplne ukážkový príklad je oslovenie ženy, ktorá sa mi páčila. Môj strach býval tak vysoko, že som to mnohokrát vzdal, za čo mi moja myseľ ďakovala. Ja som však býval kvôli tomu za seba znechutený a nemal som sa za to rád. Presne túto negatívnu úľavu som pocítil pri myšlienke vzdať to. Uvedomoval som si, ako veľmi ma riadi tento strach a rozhodol som sa, že ho musím prelomiť. Veľmi výrazne mi v tom pomohol tím. Oni o tom ani nevedia. Vedel som, že ak to vzdám, tak ich zradím. Ja som im chcel však pomôcť a urobiť všetko pre to, aby to zvládol každý jeden člen tímu. Z takého uvažovania asi pochádza: “Jeden za všetkých, všetci za jedného.” Vedel som, že najviac im pomôžem, ak im ukážem na vlastnom príklade, že sa to dá. Na toto som prišiel pred tým, ako sme lámali bloky. Moje rozhodnutie skoncovať so strachom a pocitom úľavy, ktoré ma celý život riadili a podržať tím, povzbudzovať a ísť príkladom, ma presvedčili, že to MUSÍM spraviť.

Keď staré JA uvidelo nové JA

Po Power Trainingu cítim a vidím, že som sa zmenil. Najmä po psychickej a emocionálnej stránke. A čo je úžasné, pozorujem, že sa aj inak správam. V druhej polovici druhého dňa som niekedy až nechápal, kto to za mňa koná. Akoby staré JA pozorovalo nové JA. Od istého momentu som sa cítil a stále sa cítim veľmi silný, sebavedomý a úplne suverénne som začal konať, povzbudzovať svoj tím, zapájať sa do diskusií. Všetko v úplnej pohode a úprimne – bez masiek. Až ma zarazilo, že som v jednom momente uvádzal tímový pokrik. Jednoducho som chcel podporiť tím. Nikto sa toho neujal okamžite, tak som začal bez toho, aby som si pýtal nejaké povolenie, alebo aby ma vôbec zaujímalo, či môžem. Jednoducho som také myšlienky nemal a tím kričal za mnou. Dovtedy som sa nikdy necítil ani z polovice taký istý sám sebou a ešte nikdy som nemal tak na háku, čo si pomyslia ľudia o tom, čo robím. Je to veľmi oslobodzujúci pocit.

Staré veci dávajú nový zmysel

Lepšie som pochopil nielen to, čo to znamená robiť niečo na 100%, ale aj čo to znamená byť na 100% v prítomnom okamihu. Ono je to celé prepojené. Taktiež lepšie rozumiem tomu, že problém sa nedá vyriešiť na úrovni vedomia, na ktorej vznikol. Je potrebné prejsť na vyššiu úroveň, kde jednoducho neexistuje.

Veľmi silný moment pre mňa nastal vtedy, keď som trikrát zakričal: “Áno! Áno! Áno!”, a presekol 2,5 cm hrubý drevený blok s tým, čo som identifikoval ako najväčší strach a blok. Ten sa skutočne rozpadol a rozplynul. Nie však fyzickou silou. Postúpil som na vyšší stav vedomia, kde tento blok už neexistuje.

Power Training nebol len o prekonávaní strachu. Veľmi veľa mi dali sebareflexie. Uvedomil som si, že prekonávať prekážky znamená prekonávať sám seba. Prekážky ako také neexistujú. Som len ja a moje názory na to, čo je možné, čo zvládnem a z čoho mám strach. Taktiež som prišiel na to, že robiť niečo na 100% funguje rovnako ako dávať niečo navyše. V Amerike tomu hovoria: “Going the extra mile”. Nerobím to kvôli iným ľuďom, ale kvôli sebe.

Vďaka Power Trainingu som si vyskúšal a zažil, že som silný ďaleko za hranicami toho, čo som si myslel, že je vôbec možné. Viem, že zvládnem úplne všetko, lebo mám silu a viem ísť na 100%. Čo je však možno ešte dôležitejšie, viem, za čím ísť na 100%. Za láskou a za tým, čo milujem.

Som na seba hrdý.

Pozn.: pôvodne uverejnené na Michalovom blogu.